Nie som pedagog, psycholog, právnik …, ale bývalý ekonom. Chodím medzi ľuďmi, počúvam a zbieram námety a postrehy zo života.
Tu je prvý.
Stará pani, 73 ročná, sa predo mnou posťažovala, máme tri deti, ale neviem, či sme ich aj dobre vychovali. Žili sme s mužom, dvomi dcérkami a najmladším synom na dedine v rodinom domčeku s veľkou záhradkou. Obaja sme pracovali v robotníckych profesiách, žilo sa nám ťažko, no snažili sme sa dať svojím deťom všetko, čo sme mohli. Deti vyrástli, vyleteli z rodinného domu, osamostatnili sa. S mužom sme naraz odišli do starobného dôchodku, deti nás o víkendoch navštevovali, mali sa radi, tešili sme sa z nich a malých vnúčeniec, čo sa hrali vo dvore. Aj tie dorástli do dospelosti. Manžel ochorel a onedlho sa pobral na „druhý breh“, odkiaľ sa už nikdy nevráti. Ja i deti sme smútili, ale život išiel ďalej a ja som sa starala už nie o vnúčatá, ale aj o tri pravnučky. Roky mi pribúdali, ruky a nohy boli čoraz slabšie. Uvažovala som, čo s domčekom. Rozhodla som sa, prepíšem ho na všetky deti rovnakým dielom a keď sa už nebudem môcť sama obriadiť, pôjdem do domova dôchodcov a deti si už poradia, čo urobia s naším domom. Nebudú mať starosti s prepisom, dedičstvom a ja budem spokojná, že som pre nich urobila všetko, čo som mohla.
To je ale kameň úrazu. Deti sa rozhodli, že dom nebudú spolu využívať, ale že ho predajú, peniaze sa im zídu. Bola som z toho smutná, lebo v domčeku je dosť miesta, aby sa tam stretávali. Ani mne v „domove“ nie je sveta žiť, strava, ubytovanie, lieky mi pohltia skoro celý môj dôchodok, zostáva mi mesačne tak 60 eur na osobnú spotrebu. Musím si dokupovať stravu, som cukrovkárka. Na iné výdavky, ktoré by mi uľahčili život /cvičenie, kúpele, toaletné potreby a i./ už neostáva. Dcérky sa dohodli, že mi pomôžu aspoň tak, že po predaji domu rozdelia peniaze nie na tri časti, ale na štyri. Štvrtú časť chceli dať mne, aby som svoj život nedožila v núdzi. No najmladší syn nesúhlasil a predaj zablokoval …
Hnevá sa na mňa, ani ma neprišiel do „domova“ pozrieť, dokonca sa hnevá aj na svoje sestry. Mňa neustále trápi myšlienka, som ja tá, čo zapríčinila rozbroj medzi súrodencami? Ako sme ich vychovali, kde sme ako rodičia urobili chybu?